Teória obmedzení

Teóriu obmedzení (Theory of Constraints = TOC) založil a rozvinul Dr. Eliyahu M. Goldratt, ktorý ju v roku 1984 predstavil verejnosti svojou novelou z prostredia výroby The Goal (Cieľ). Po celom svete sa predalo niekoľko miliónov výtlačkov a získala si mnohých čitateľov. Táto teória sa následne začala rozvíjať aj v samotnej výrobe a postupom času sa preniesla i do ďalších oblastí ako distribúcia, projektový manažment, dodávateľský reťazec, maloobchod a ďalšie.
30 rokov vyvoja teorie obmedzeni
Postupom času sa Teória obmedzení stala nielen predmetom článkov odborných časopisov, kníh, televízie, ale dokonca aj internetovej televízie TOC TV. Študenti vysokých škôl sa dnes môžu s Teóriou obmedzení zoznamovať v rôznych študijných programoch. (napr. na Washington State University)

Čo je Teória obmedzení?

Je to manažérska filozofia, zameraná na odkrývanie systémového obmedzenia – najslabšieho článku v organizácii – čiže všetkého, čo limituje systém (organizáciu) dosahovať vyššiu výkonnosť oproti požadovanému cieľu.

Systémový prístup
Takisto ako veľmi známe prístupu Just-in-time, Toyota production system, LEAN, aj Teória obmedzení je založená na systémovom prístupe – všetky zúčastnené zložky sa snažia spoločne dosiahnuť požadovaný cieľ. Tým sú jednotlivé zložky v organizácii prepojené a teda závislé jedna od druhej.

Ani v organizácii však nemajú všetky zložky rovnaký výkon. Niektoré sú limitované viac a iné menej. Akonáhle závisí dosiahnutie spoločného cieľa od funkčnosti všetkých zložiek, tak najslabší článok v organizácii limituje jej výkon. V Teórii obmedzení je táto funkcia asociovaná k reťazi.

„Reťaz je len taká silná, aký silný je jej najslabší článok."

Dr. Eliyahu M. Goldratt

slaby clanok v retazi Najslabší článok (obmedzené miesto):
Organizácie zvyknú mať buď jedno alebo len málo obmedzených miest. Obmedzené miesto môže byť vo vnútri organizácie, v strojoch, ľuďoch, procesoch alebo firemných postupoch, ale aj mimo nej. V tom prípade je obmedzeným miestom trh. To znamená, že organizácia má väčšiu kapacitu než je dopyt po jej výrobkoch alebo službách.

V dnešnej dobe je u väčšiny firiem obmedzeným miestom trh, pretože dopyt po jej výrobkoch alebo službách je menší, než by daná organizácia dokázala zvládnuť. Ako je ale možné ovplyvniť niečo, čo je mimo organizácie? Paradoxne tým, že sa lokalizujú obmedzenia vo vnútri organizácie, čím sa zlepší prietok a organizácia tak získa konkurenčnú výhodu.

Zameranie
Ak by sa mala Teória obmedzení vtesnať do jedného slova, bolo by to slovo zameranie (v angličtine focus), teda robiť to, čo má byť urobené a nerobiť to, čo nemá byť urobené.

Na zlepšenie výkonnosti organizácie je nutné zamerať sa na faktor, ktorý ju limituje – na obmedzené miesto. Jeho zlepšením sa zlepší aj celková výkonnosť organizácie (zamerať sa na to, čo má byť urobené). Sústredením sa na zlepšenie neobmedzeného miesta, teda časti organizácie, ktorá nelimituje dosahovanie lepších výsledkov v organizácii, totiž neprináša značné benefity (nerobiť to, čo nemá byť urobené).

Na lepšie pochopenie pojmu zameranie poslúži princíp Paretovho pravidla – sústrediť sa na 1 % systému, ktoré určuje
99 % jej výkonnosti.


Cieľom Teórie obmedzení je zlepšovanie obmedzeného miesta až do bodu, pokiaľ je dané obmedzenie „prelomené“, takže už viac nelimituje výkonnosť organizácie. Následne sa pozornosť presúva na ďalšie obmedzené miesto. Aby organizácia neustále rástla, je potrebné zabezpečiť aj proces neustáleho zlepšovania.

To je možné dosiahnuť metódou 5 krokov neustáleho zlepšovania, ktorá spočíva v:

  1. identifikácii obmedzeného miesta systému
  2. rozhodnutí, ako obmedzené miesto využiť
  3. podriadení všetkého ostatného obmedzenému miestu
  4. navýšení kapacity obmedzeného miesta
  5. pokiaľ sa v predchádzajúcom bode podarilo obmedzené miesto „prelomiť“, je potrebné vrátiť sa späť k bodu 1

K dosiahnutiu neustáleho zlepšovania je nutné zabezpečiť dva dôležité faktory – finančný príjem a stabilitu. Finančný príjem si spoločnosť zabezpečí prostredníctvom predaja svojich výrobkov alebo služieb, stabilitu cez zlepšovanie procesov a tiež zaistením bezproblémového chodu organizácie. V momente, keď nie je jeden z týchto bodov splnený, sa organizácia začína od procesu neustáleho zlepšovania odchyľovať. Bez príjmu nie je stabilita a bez stability nie je príjem. Jeden faktor bez druhého nemôže existovať.

Čo prináša Teória obmedzení?
Úspešná implementácia niektorej z aplikácii Teórii obmedzení, a teda úspešné zlepšenie obmedzených miest či už vo výrobe, distribúcii, dodávateľskom reťazci, alebo v projektovom riadení, prináša nasledujúce benefity:

  • navýšenie výnosu – primárny cieľ Teórie obmedzení pre väčšinu spoločností
  • rýchle zlepšenie a výsledky – celá koncentrácia úsilia len na jedno alebo málo obmedzených miest, zameranie sa
    na 1 % systému
  • zvýšenie výkonu organizácie
  • zlepšenie času realizácie – rýchlejší a plynulejší tok
  • zníženie počtu zásob

Nič nie je také praktické ako dobrá teória.

Všetky ľudské činnosti sú založené na teórii. Pri činnostiach vykonávaných v každodennej rutine sa na to ani nemyslí. No práve teória sprevádza ľudí jednotlivými krokmi pri každej činnosti a pokiaľ by to tak nebolo, každý výsledok práce by bol nečakaným prekvapením. Ak by neboli tieto kroky zaznamenané a teoreticky podložené, tak by ani nebolo možné sa niečo naučiť.

Význam slova „teória“ by sa však pri Teórii obmedzení nemal zamieňať za slovo „teoretický“, ktoré má veľmi blízko k slovu nepraktický – čo by znamenalo, že sa nepoužíva v praxi, ale sa len teoreticky konštatuje. To však o Teórii obmedzení nemožno tvrdiť už len vzhľadom na jej široké použitie v nadnárodných spoločnostiach.